Po otvorení vatikánskych archívov na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia sa stal Rím vyhľadávaným centrom archívneho výskumu. Českí bádatelia začali do "večného mesta" zachádzať už od roku 1887, samostatný Československý historický ústav v Ríme bol však zriadený až po vzniku samostatného Československa. Jeho činnosť bola prerušená až druhou svetovou vojnou, definitívne uzavretý potom bol v lete roku 1951 rozhodnutím ministra Zdeňka Nejedlého .
Okolnosťami vzniku, trvania i zániku Československého historického ústavu v Ríme, ale aj premenami jeho idey, správou, pracovným plánom či financovaním sa zaoberá predkladaná monografia. Súčasťou knihy sú tiež kapitoly o rímskych štipendistoch, bádateľských výsledkoch, edičných podnikoch, medzinárodnej spolupráci, knižnici či komplikovanej problematike sídla ústavu.