Československé obdobie v rokoch 1919 – 1939 zanechalo neprehliadnuteľnú stopu na Podkarpatskej Rusi, dnešnej Zakarpatskej Ukrajine. Predvojnové dvadsaťročie prinieslo pre Rusíny národné obrodenie nielen v zmysle politickom, ale aj v oblastiach vzdelanosti a kultúry. Ústava ČSR zaručovala možnosti rozvoja národného života a zachovania vlastnej identity aj príslušníkom iných národností, žijúcich v krajine. Významným faktorom pri obnove Podkarpatska bola vyspelosť západných častí republiky v hospodárskej a vzdelanostnej oblasti av neposlednom rade účasť českých a slovenských odborníkov na rozvoji krajiny. Bez vysokej úrovne českého priemyslu a vedy by sa ťažko mohli zabezpečiť dodávky na Podkarpatskú Rus pre potreby dopravy, poľnohospodárskej mechanizácie alebo aj rozhlasového vysielania.
Podávajú o tom svedectvá kapitoly 3. dielu Československého sveta v Karpatoch (ČSSK 3) o rozvoji poľnohospodárstva, automobilizmu, o hasičoch, o českých a slovenských podnikateľoch v Užhorode av Chustu, o vysielaní čs. rozhlasu pre Podkarpatskú Rus. V priebehu predvojnového obdobia je v krajine zaznamenaný rozvoj aj v oblastiach spoločenského života a kultúry. Pojednávajú o tom aj kapitoly ČSSK 3 (Činnosť okrašľovacích spolkov, Astronomická spoločnosť v Užhorode, Kiná na Podkarpatskej Rusi, Mesto Užhorod v českej literatúre, Podkarpatské očami slovenských spisovateľov, Telovýchova a šport, Hviezdy nad Poloninami, Vojenský. Svedectvá a spomienky nám pripomínajú Podkarpatskú Rus – susednú krajinu, s ktorou sme žili v spoločnom štáte a ktorá je súčasťou spoločného kultúrneho a historického dedičstva.