Autori tejto priekopníckej práce ponímajú antiklerikalizmus ako súčasť modernizačných európskych procesov, sprevádzajúcich budovanie európskych národných štátov a ich politických inštitúcií. Antiklerikalizmus je v ich očiach súčasťou "ambivalencie moderny", ktorá sa vyznačuje stretom identít a premenou životných orientácií a mentalít.
Autori vymedzujú termín antiklerikalizmus v kontexte duchovných a náboženských dejín 19. a 20. storočia, s dôrazom na jeho dobové premeny v multinárodnej a multikonfesnej habsburskej monarchii od roku 1867, resp. v období prvej republiky. Antiklerikalizmus získaval podobu kultúrneho boja, ktorý sa uplatňoval predovšetkým v otázke školskej a manželskej politiky, resp. v otázke rituálov - smrti a pochovávania. Popri perspektíve celozemskej, českej a moravskej, nazerané prostredníctvom zákonov a zákonných opatrení, resp. prostredníctvom stretov medzi politickými programami jednotlivých strán, autori zvolili aj perspektívu mikrohistorickú (Brno, Kladno, Uherské Hradiště, Uherský Brod, Polná, Žarošice, Lidečko, Mikulovice u Pardubíc), ktorá ozrejmuje, ako sa antiklerikálne nálady a postoje uplatňovali a spoločenského života.