Publikácia nadväzujúca na predchádzajúci zväzok (2013) skúma literatúru, kníhtlač, knižnú kultúru a čitateľstvo prvej polovice 16. storočia. Ukazuje, ako sa tieto sféry duchovného života rozvíjali pod vplyvom husitskej reformácie pomaly, izolovane av porovnaní s cudzinou špecificky. Preto autor vedie dialóg s prednovembrovou paleobohemistikou, aby upozornil na zákernosť vtedy aj dnes schematicky používaných klišé "renesancia" a "humanizmus". Kniha je tak príspevkom k poznaniu tradicionalizmu, vzdelanosti a mentalít českej spoločnosti 16. storočia, ktorá bola kvôli náboženským prioritám zakotvená v neskoršom stredoveku dlhšie, než národovecky cítená retrospektíva bežne predpokladá.