Kniha Český štát a náboženstvo v obdobiach krízy pojednáva o dvoch rozdielnych obdobiach českých a československých dejín – najprv sa venuje vývoju v krajinách Českej koruny v 16. a 17. storočí a potom sústreďuje pozornosť na existenčný zápas československého katolicizmu v druhej polovici 20. storočia. Prvá kniha približuje obdobie, kedy sa českí protestanti a českí bratia ako významní predstavitelia stavovskej štátnosti stretli s katolíckymi panovníkmi, ktorí sa rozhodli realizovať rekatolizáciu českých krajín. Prvé stavovské povstanie v roku 1547 ešte spor o katolícku či protestantskú orientáciu v českých krajinách nerozhodlo. Povstanie v rokoch 1618-1620 za účasti všetkých stavov súštátov znamenalo v podstate definitívny mocenský zlom a víťazstvo katolíckeho panovníka. Druhá kniha analyzuje zápas katolicizmu o zachovaní svojej existencie v ľudovodemokratickom a socialistickom štáte. Autor v knihe pojednáva najmä o vzťahoch medzi rímskokatolíckou cirkvou a ľudovodemokratickou a socialistickou štátnosťou, vrátane úlohy Československej strany ľudovej, a predstavuje katolíctvo ako ideovú silu, ktorá prečkala štyridsaťročné prenasledovanie a neskôr prispela k demokratizácii českej spoločnosti.