Monografia "Čeština v afázii: teória a empíria" sa zaoberá otázkami na pomedzí lingvistickej afaziológie, psycholingvistiky a neurolingvistiky. Ide o prvú pôvodnú monografiu zameranú na empirický výskum rodených hovorcov češtiny s afáziou, ktorá nenecháva bokom ani diskusiu o naliehavých teoretických otázkach.
Teoretická časť zoznamuje čitateľov s problematikou afaziológie na pozadí súčasných prístupov kognitívnej vedy a zaoberá sa históriou skúmania afatických porúch a ich typológií. Ďalej uvádza psycholingvistické modely produkcie a porozumenia reči, vysvetľuje pojem agramatizmus a prináša prehľad základných neurozobrazovacích metód.
Empirická časť je venovaná výskumu slovenčiny afatických hovorcov. Autorka predstavuje súbor ôsmich experimentálnych štúdií, ktoré skúmajú produkciu a porozumenie reči (úlohy zamerané na pomenovanie substantívom a slovesom, spájanie slov s obrázkami, sémantickú kategorizáciu substantív, kategorizáciu slovies podľa valencie, aktuálne členenie vetnej). Spomína pritom aj úskalia, na ktoré experimentátor pri realizácii výskumu naráža. Napriek tomu, že primárnym skúmaným jazykom je čeština rodených hovorcov, je v knihe načrtnutá aj problematika iných jazykov. Usúvzťažnenie výsledkov všetkých vykonaných experimentov prináša záverečná diskusia.
Svojím komplexným zameraním môže byť monografia užitočná nielen pre čitateľov so záujmom o lingvistiku a psychológiu, ale aj logopédiu či neurovedu.