Kniha Chór a disonancia. Česká literatúra 1947-1963 je voľným pokračovaním predchádzajúceho trojzväzkového radu Dejiny novej (novej) moderny a súčasťou dlhodobého projektu Centra novšej českej literatúry Filozofickej fakulty Juhočeskej univerzity. V prvej časti knihy sa autorský, ktorý tvoria literárni a umeleckí historici a teoretici z filozofických fakúlt Juhočeskej a Karlovej univerzity, zaoberá kultúrnymi a ideovými súvislosťami tejto komplikovanej doby, keď sa po roku 1948 komunistický režim v Československu pokúšal o manipuláciu celej spoločnosti v mene realizácie projektu budúceho spoločenského "raja". V jednotlivých kapitolách sa ich autori pokúšajú tieto dobové premeny oficiálnej literatúry a kultúry popísať a uchopiť. Pozornosť je však venovaná aj – mnohokrát osamoteným – kultúrnym aktivitám vzdorujúcich jedincov či malých skupín, ktoré sa usilovali o slobodný prejav a autonómne tvorivé gesto, a to napriek totalitárnemu úsiliu o ich ovládnutie a uzavretie nepriestupnou hranicou, ktorá oddeľovala takzvaný socialistický tábor od zvyšku sveta. Druhá časť potom mapuje morfologické premeny jednotlivých literárnych druhov v danom období – lyriky, epiky a drámy, a to vždy s ohľadom na ich širší kultúrny a spoločenský kontext. Knihu dopĺňajú aj prehľady vybranej súčasnej literárnej a kultúrnej produkcie doplnené o významné spoločenské a politické udalosti.