Publikácia predstavuje dielo dvoch quebeckých autorov haitského pôvodu, Emila Olliviera a Danyho Laferriera, predstaviteľov „migrantskej“ literatúry, ktorá sa presadzuje od 80. rokov 20. storočia nielen v Kanade. Analýza sa zaoberá temporalitou a spacialitou vo vybraných Ollivierových a Laferrierových románoch, v ktorých je zjavné ich prepojenie s exilom. Témy opustenia krajiny, adaptácia v cudzine a problém návratu do vlasti rezonujú v dielach všetkých migrantských spisovateľov. Štúdia si kladie za cieľ postihnúť špecifické spodobenie chronotopu exilu v tvorbe oboch autorov vo svetle starších i novších teoretických prístupov k problematike.