Vo svojom básnickom debute sa Petr Čechák (1990) obzerá za dobou nie zas tak vzdialenú, ktorú koniec koncov každý tak trochu pozná - koniec štúdií, prvé pracovné skúsenosti, osamostatnenie sa od rodiny… Verše sa tak stávajú akýmsi intímnym listom či denníkom, pri čítaní ktorého si môžeme znova vybaviť tú zvláštnu nezávislosť i samotu, ktorú sme pocítili vo chvíli, keď sme začali žiť svoj vlastný život, tú sviežu chuť rán, kedy sa všetko zdalo jasné, aj trpkú chuť večerov, počas ktorých sme o všetkom pochybovali.
Do básní sa okrem osobného života premietajú autorove zážitky z jeho dlhodobých pobytov vo Francúzsku a Beneluxe, ku ktorých kultúre má autor blízky vzťah. Nájdeme v nich aj odkazy na udalosti, ktoré v posledných rokoch výrazne poznamenali svet, ktorý nás obklopuje. A určite z nich možno vycítiť, že autor má okrem poézie rád aj dobré jedlo a pitie.
Verše sú sprevádzané pôsobivými ilustráciami Lenky Bičovej.