Knižná reportáž Joanny Siedleckej vyšla prvýkrát v roku 1993 a zásadným spôsobom ovplyvnila prijímanie jedného z najvýznamnejších diel literatúry holokaustu - Nafarbeného vtáčate Jerzyho Kosińského.

Čierne vtáča bolo vedľa Kosińského biografia, ktorej autorom je James Sloan, kľúčovým míľnikom na ceste k prehodnoteniu tvorby Jerzyho Kosińského. Doteraz ako autor, tak literárna kritika prezentovali Nafarbené vtáča ako autobiografický príbeh, vychádzajúci z autentických zážitkov počas vojny. Siedlecké kniha je reportážno-detektívnou cestou po stopách Jerzyho Kosińského. Toto pátranie autorka uskutočnila na začiatku deväťdesiatych rokov, v nadväznosti na incident, ktorý sa odohral počas Kosińského prvej cesty do Poľska po páde železnej opony, kedy bol konfrontovaný s jedným zo svojich detských priateľov z obdobia vojny. Obsahuje svedectvo celého radu očitých svedkov vojnovej existencie Kosińského a jeho rodiny. Tieto príbehy tvoria radikálne odlišný obraz, v ktorom obyvatelia vidieka hrajú z veľkej časti úlohu záchrancov, nie trýzniteľov spisovateľovej rodiny. Siedlecké kniha poskytuje jedinečný vhľad do každodenného života poľského vidieka počas nemeckej okupácie a tiež do života židovských utečencov pred nacistami. Zároveň však ide aj o text cyklicky sa vracajúci k otázke vzťahu reality a literárnej fikcie, mystifikácie a manipulácie. Mal Kosiński právo vydávať fiktívny príbeh za svoj vlastný? Čo má väčšiu váhu: literárne dielo s jeho nadčasovým prienikom do ľudskej prirodzenosti, alebo autentická krivda ľudí, ktorých autor vo svojom údajne autobiografickom texte dosť nemilosrdne znetvoril?