Fínsky teoretik médií Jussi Parrika v tejto publikácii predstavuje vznikajúcu oblasť archeológie médií. Je to spôsob uvažovania o kultúrach nových médií prostredníctvom poznatkov o médiách, ktoré boli nové v minulosti, a to často s dôrazom na zabudnuté či bizarné aparáty, postupy a vynálezy. Archeológia médií však nie je jednou metodológiou alebo teóriou. Autor ju preto uvádza do kontextu ďalších kľúčových odvetví mediálnych štúdií, ako sú filmové či softvérové štúdiá, genealógia imaginárnych médií, nemecká teória médií či teória materiality médií.