Prvý zväzok spomienok básnika, prozaika a pesničkára Jána Buriana (* 26. marca 1952) Čo som nezabudol zmapoval autorovo detstvo, dospievanie na Hradčanoch, hľadanie vlastnej umeleckej cesty v husákovskom Československu a otvorenie nových možností po novembri 1989.

Druhý diel zachytáva autorove zážitky, postrehy a tvorbu od deväťdesiatych rokov do súčasnosti.
Koláž Burianovho rozprávania, dobových zápiskov a citácií najrôznejších dokumentov opisuje aj tentoraz veľký oblúk od televíznych relácií, dokumentárnych filmov a cestovania cez hudobné albumy až k písaniu fejtónov, cestopisov a kníh o vlastných rodičoch. Autor nás pozýva k nahliadnutiu do zákulisia Posedenie s Jánom Burianom i kontroverzného Burianovho dňa žien, do nahrávacích štúdií, v ktorých vznikali hudobné albumy o dievčenskej vojne, krehkých mužoch, inej dobe, dvanástich druhoch samoty a ďalšie. Vydáme sa s ním aj na cesty do Dánska, Portugalska, Čile, na Island a hocikam inam, a rovnako tak aj do archívov pri hľadaní informácií o autorových predkoch. Dozvieme sa, v čom spočíva osamelosť osamelých pesničkárov, ako sa rodí Jihotaje, čo bola rokenrolová skupina Vozembouch aj to, ako sa žije a pracuje pesničkári-dôchodcovia v čovidovej dobe.