Názov spomienok básnika, prozaika a pesničkára Jána Buriana (nar. 26. marca 1952) Čo som nezabudol naznačuje istú spriaznenosť s jeho starším textom Rýchlo než to zabudnem. V rokoch 1982 až 1985 si Ján Burian písal súkromné zápisky, ktoré vydal v samizdate. S ohľadom na skutočnosť, že sa text mohol dostať do ruky komukoľvek, musel autor všeličo vynechať, aby nespôsobil mnohým ľuďom problémy s vtedajšou štátnou mocou. Tiež - ako priznal po rokoch - sa občas sústredil na niečo, čo už stratilo význam, a niektoré veci v onej dobe videl inak, napríklad aj trochu plytko. Útla knižka končila rozpadom niekdajšej folkovej dvojice Burian-Dědeček a oficiálne vyšla až roku 1990 ako prvý zväzok edície Traverza v nakladateľstve Scéna.
Po tridsiatich piatich rokoch sa Ján Burian k týmto spomienkam vrátil, doplnil ich a podstatne rozšíril, najmä o autentické zápisky z osemdesiatych rokov, z radostnej doby, kedy sa rútil režim. Doby, ktoré už boli popísané napríklad z pohľadu disidenta, politika alebo úradníka, však tentoraz ide pre zmenu o pohľad pesničkára. Text knihy opisuje oblúk od detstva a dospievania na Hradčanoch v rodine divadelníka EF Buriana cez hľadanie vlastnej umeleckej cesty v husákovskom Československu až k otvoreniu nových možností po novembri 1989, kedy Janovi Burianovi začala byť zavedená rola pesničkára s klavírom tesná. Koláž Burianovho rozprávania, dobových zápiskov a citácií najrôznejších dokumentov končí rokom 1992; chystaný druhý diel sa sústredí na autorove zážitky, postrehy a tvorbu od deväťdesiatych rokov až po súčasnosť.