Jeden z najznámejších románov 20. storočia, ktorým sa Albert Camus stal duchovným otcom celej jednej povojnovej generácie, bol bezprostredne po svojom vydaní v r. 1942 označený vichystickou kritikou ako "ochabnutosť ducha" a "degenerácia ľudskosti". V skutočnosti je príbeh Meursaulta, náhodného vraha odsúdeného na smrť, pretože odmieta prijať rolu v spoločenských hrách, pôsobivou oslavou človeka, a to človeka revoltujúceho. Podľa vlastnej Camusovej interpretácie "cudzinec" až do konca odmieta klamať a bez jediného náznaku hrdinského správania súhlasí s tým, že zomrie pre pravdu bez toho, aby ju "tým druhým" vnucoval.