Kniha je súborom voľne na seba nadväzujúcich esejí, spísaných Lukácsom v rokoch 1919-1921, kedy bol po páde Maďarskej republiky rád nútený žiť a pôsobiť v exile. Jednotlivé eseje sú nesené snahou objasniť metodologické jadro marxizmu ako teória spoločnosti a dejín. Je v nich tiež postrehnuteľné Lukácsovo úsilie rozvrhnúť teóriu kolektívnej akcie, ktorej krajnou podobou býva sociálna revolúcia. Český preklad Lukácsovej knihy vyhotovil koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia Ľubomír Sochor. Prvýkrát však vychádza knižne až teraz.