Literárnohistorická práca rusistky Miluše Zadražilovej (1937-2012) je výsledkom jej celoživotného profesného i osobného záujmu o epochu, ktorú najčastejšie charakterizovala slovami nervová či exaltovaná. Ide o prelom 19. a 20. storočia, ktorý bol v Rusku prežívaný v apokalyptickom očakávaní konca ako začiatku novej éry. Autorka toto zlomové obdobie nielen kultúrnych dejín čitateľom sprítomňuje predovšetkým prostredníctvom literatúry, ale prihliada aj na ďalšie umelecké druhy - divadlo, výtvarné umenie, hudbu alebo tanec. Dejiny totiž chápe ako sumu vzájomne sa prestupujúcich textov a iba nevyhnutnosť utriediť bohatý materiál ju núti sledovať jednotlivé prúdy samostatne. Vo svojom výklade sa sústreďuje najmä na tvorbu zástupcov neskorého realizmu, moderny a avantgardy, a napriek ich pôvodne deklarovanej protichodnosti pátra po skrytých spojitostiach. Detailne rekonštruuje dobový kontext, ktorý tiež konfrontuje s neskoršou, "súčasnou" recepciou aj výskumom. A tak monografia písaná na prelome 20. a 21 storočia prináša tiež naliehavú a neskrývane subjektívnu výpoveď o autorkinej vlastnej dobe.