Druhá časť tohto rozsiahleho diela je venovaná vývoju delostrelectva v období rokov 1919 až 1945, ktoré slúžilo ako na obranu pevností, tak aj tých, ktoré boli určené na ich dobývanie. Spoločne s pevnostným a obliehacím delostrelectvom sa preto kniha venuje aj železničným delám, ktoré v tomto období prežívali svoje posledné široké nasadenie na frontoch druhej svetovej vojny, vrátane nemeckých gigantických zbraní, ako bolo dialo Dora kalibru 80 cm a samohybných mažiarov. Okrem klasického delostrelectva je tu taktiež zachytený vývoj mnohých unikátnych konštrukcií, ktoré sa na bojisku objavili. V závere tohto zväzku sú uvedené ešte pred nedávnom utajované zbraňové systémy, najmä švajčiarske a švédske.