Koncept deľby moci predstavuje jeden z východiskových stavebných prvkov súčasných demokratických právnych štátov. Jeho základná myšlienka založená na presvedčení o tom, že koncentrovaná moc hrozí svojím zneužitím, je stále platná, avšak postupy, ktorými sa má takémuto nežiaducemu stavu brániť, sú premenlivé. Funkčný koncept deľby moci musí byť teda dynamický. Prechádza jednak spontánnym vývojom, jednak sú podoby deľby moci ovplyvňované riadenými spoločenskými procesmi. Za základnú charakteristiku týchto zmien možno považovať meniace sa presvedčenie o tom, kto je najlepšie disponovaný čeliť potenciálnym snahám o uzurpáciu väčšieho dielu moci. Do koncepcií deľby moci sa už nezapájajú výlučne vnútroštátne orgány a ďalší vnútroštátny aktéri. V nebývalej miere možno pozorovať ingerenciu medzinárodných a nadnárodných organizácií či vplyv neštátneho sektora či už ziskového alebo neziskového. Niektorými z týchto zmien sa kniha zaoberá. Definuje samotný koncept deľby moci, obracia pozornosť k vzťahom zákonodarcu a orgánov aplikujúcich právo, ktoré opisuje na pozadí dichotómia tvorby a dotvárania práva, analyzuje vplyv medzinárodných a nadnárodných organizácií na činnosť vnútroštátnych orgánov ako jednu z foriem ich kontroly, v neposlednom rade sa venuje aj rozdeleniu moci vo vnútri justície.