Kniha je symbolickým poďakovaním autorom, ktorí sa v nádeji, že ich záznamy môžu poslúžiť nielen rodinným príslušníkom, ale aj ďalším čitateľom, pustili v polovici 90. rokov do spisovania spomienok na svoje detstvo vo Viedni.

Publikácia nie je vyčerpávajúcou syntetickou rekonštrukciou života českej viedenskej komunity. Skôr treba ju ponímať ako akýsi symbolický výlet späť v čase, v spomienkach do miest, ktoré už dávno v hmatateľnom svete neexistujú, alebo aspoň nie v podobe, aká je tu predostrená. Nechceme opisovať Viedeň tak, ako ju pozná bežný turista. Viedeň plnú pamiatok, nádherných kostolov, palácov a múzeí. Budeme ju popisovať tak, ako v nej žili jednoduchí ľudia, naši pamätníci, ich rodičia, príbuzní a známi. Bude sa tak jednať o pomyselný imaginatívny výlet – prevoňaný viedenskou kávou a pečenými gaštanmi, dôverne známou chuťou gugelhupfu a leberkäsu, so zvukmi cinkajúcej električky č. 48, ktorá sa na hornom konci Panikengasse stáčala na Herbstrasse. Za sprievodcu nám poslúži dvadsaťtri pamätníkov zmiznutého sveta špecifickej "českej Viedne", zvláštneho mikrosveta uprostred veľkomesta. A práve do takéhoto prostredia relatívne uzavretej komunity sa postupne rodili ony „deti krstené Dunajom”, ktoré prežili v medzivojnovej Viedni svoje detstvo, prípadne časy dospievania.

Ide však o spomienky vzniknuté po mnohých desaťročiach strávených mimo Viedne. Mnohé je už zastreté, mnohé zabudnuté. Musíme preto spovede viedenských Čechov vnímať ako obraz toho, ako si na českú Viedeň pamätajú. Nie na mesto, aké objektívne bolo, ale také, aké zostalo v žitých spomienkach. Ide často o obrazy veľmi špecifické, možno trochu naivné, ale o to viac bezprostredné, úprimné a hlavne ľudské.