Ladislav Novák vydal za svojho života oficiálne iba malú časť svojho rozsiahleho diela. Tieto dva zväzky prvýkrát prináša autorovo literárne dielo v relatívnej úplnosti. Druhý zväzok pokrýva zhruba obdobie od roku 1963 až do Novákovej smrti v roku 1999. Okrem uzavretých celkov sme na záver druhého zväzku umiestnili výbor z jednotlivých básní a próz nasledovaný výberom z teoretických, manifestačných a spomienkových textov. Súčasťou druhého dielu sú aj ukážky z Novákovej výtvarnej tvorby, doslov a podrobná bibliografia.


Ruka je najneskorším výbežkom mozgu,
ruka je zhmotnená myšlienka;
rukami je človek človekom.
(To všetko už napísali iné ruky
a po nich to opakuje moja ruka.)
ale ruky na Parmigianových obrazoch
lietajú a spievajú ako vtáky,
umierajú a mlčia ako vtáky, hľadajú svoje stratené telá,
ako slová prekliatych básnikov
hľadajú vášnivá ústa,
ktorá by ich ohriala svojou krvou.



(z básne Ruky, asi 1968)