Druhá kniha fejtónov voľne nadväzuje na predošlý úspešný ôsmy deň týždňa. K babičke, hlavnej postave prvých príbehov, sa tentoraz výraznejšie pripája Hviežďalov starý otec a ďalšie postavy českej spoločnosti 20. storočia maliari Ján Zrzavý a Antonín Pelc, spisovateľ Viktor Fischl, kresliar Vladimír Jiránek, fotografi Oldřich Škácha a Josef. Ani tentoraz Hviežďala nepísal spomienky v pravom zmysle toho slova, ale pokúsil sa nájsť stopy pôvodnej vlastnej cesty, ktorú čas zavial zbytočnosťami. Sú to návraty k sebe pomocou znova oživených slov, k naivným otázkam ako Kde je vietor, keď nefúka? alebo Kto som ja, keď nepíšem? Minulosť je tu aj inšpiráciou ku kritickým pohľadom na súčasnosť. Hviežďala pripomína starú múdrosť: keď sa presné slovo dotkne nejakej veci, vzplanie alebo prebudí na chvíľu aj starého otca a prinúti ho k akrobatickému predstaveniu a on potom môže byť ďalej dobre mŕtvy. Knihu sprevádzajú hravé kresby Jiřího Votrubu.