Až do začiatku tridsaťročnej vojny sa katolícka a prohabsburská metropola západných Čiech Plzeň honosila svojou nedobytnosťou - na jej pevných hradbách stroskotali opakovane aj husiti. Ani v roku 1618 sa nepridala na stranu českých povstalcov a mohla predstavovať ich silného protivníka, navyše na dôležitej spojnici medzi Prahou a Falcom. Stavovia na pokorenie Plzne vyzvali Petra Arnošta II. z Mansfeldu, generála v savojských službách, ktorému sa za pomoci krajských oddielov po dlhom obliehaní a tvrdých bojoch podarilo koncom novembra nepoddajné mesto opanovať a vytvoriť si z neho základňu pre svoje ďalšie akcie a mocenské plány v Čechách. Išlo pritom o jeden z najväčších vojenských úspechov vzbúrencov v čase českého stavovského povstania.