Próza Doktor Pilka si kope hrob je text v najlepšej tradícii českej grotesky a absurdného humoru, hravá a vtipná, v žiadnom prípade prvoplánová, ale s presahom, keď zo zdanlivo nezáväzných historiek sa postupne vyjavuje tragické odcudzenie indivídua vo svete, ktorý sa zúžil na konzum stratil svoj metafyzický rozmer. Zásadná je autorova práca s jazykom, lingvistické hračky prestupujú celý text, napospol členený na kratučké kapitolky zodpovedajúce klipovitému, útržkovitému, roztrieštenému vnímaniu sveta, pred ktorým v súčasnosti pre človeka de facto nie je úniku. Tak aj v tejto próze informácie prekypujú, pričom ide vlastne len o prázdne kódy, ktoré nenesú význam. S touto vyprázdnenosťou sveta sa ale autor nestotožňuje a pokúša sa nájsť keď nie jeho stratený zmysel, tak aspoň priestor pre slobodu jedinca vo vtipe a ironickom odstupe. Hlavným terčom autorovho smiechu, ktorý len zriedkavo prechádza v otvorený výsmech, je globálny turizmus a „užívanie si“ dovoleniek. V súvislosti s tým sa zaoberá otázkou multikulturality a zároveň znovuoživenie nacionalizmu. Závažné otázky sú podané hravo, typický je celý rad literárnych odkazov. Nezaprie sa tu inšpirácia predovšetkým frankofónnymi autormi ako Raymond Queneau alebo Georges Perec, v tradícii ktorých pokračujú prozaici súčasní, ako je český frankofil Patrik Ouředník alebo z autorov do slovenčiny preložených André-Marcel Adamek či Rodaan Al Galidi. To je jedna rovina textu, v ďalšej sa Petr Motýľ trafuje do českej malosti a provinčnosti.