Nositeľ Nobelovej ceny Elias Canetti (1905-1994) sa vo svojom eseji zaoberá piatimi rokmi neľahkého milostného vzťahu Franza Kafku k jeho snúbenke Felici Bauerovej. Stopuje v ňom tvorivé a životné smerovanie slávneho pražského rodáka v kritickom období prvej svetovej vojny, vrátane spôsobu, akým sa odrazilo v jeho literárnom diele. Účasť na starostlivej analýze Kafkovej korešpondencie je pre čitateľov čímsi bolestným a povznášajúcim zároveň. Do týchto intímnych sfér akoby sme nikdy nemali vstúpiť, a predsa sa ocitáme vo fascinujúcom priestore: prizvaní do záhybov jednej podivuhodnej ľudskej povahy, jej snaženia a obáv, prehier i satisfakcií, únikov a dvojakých gest, nachádzame sa tiež bližšie svetlu nad touto zvláštnou vnútornou krajinou . Kafkova nutkavá potreba naplno sa pred sebou samým roztvoriť - a jeho túžba po bytosti schopnej jeho svet zdieľať - také svetlo bezpochyby zažíha. Tento Kafkov dar Canetti presvedčivo vystihol a ponúkol nám pritom čitateľský zážitok, ktorý je rovnako potvrdením jeho vlastnej literárnej slávy.
Esej Druhý proces bol prvýkrát vytlačený v roku 1968 v časopise Neue Rundschau. Od roku 1975 vychádza v súbore Canettiho esejí Svedomia slov, takže bol aj súčasťou českého vydania tohto titulu (TORST 1992). Vydavateľstvo PRIESTOR ho teraz ponúka samostatne v novom preklade Violy Fischerovej as doslovom Jiřího Stromšíka.