Podľa dejepisca Herodota žil v Malej Ázii v 6. storočí pred Kristom otrok Ezop. Bol vraj hrbatý, znetvorený a koktavý, ale hlavu mal bystrejší a myslenie prenikavejšie ako ľudia urastení a zdraví. Vedel pobaviť poslucháčov zvieracími bájkami a vtipnými príbehmi. Ezopovi bola pripisovaná väčšina starovekých bájok, boli mnohokrát prerozprávané prózou aj vo veršoch, jeho bájky dodnes nezostarli. Svet sa za tú dobu zmenil od základu, ľudia lietajú do vesmíru a dorozumievajú sa cez celú zemeguli, ale ovládajú ich tie isté radosti, vášne a zlozvyky ako Ezopovy súčasníkov. Preto im tak dobre rozumieme - dospelí aj deti. Chytrolíni z Hloupětína sú svojrázni obyvatelia rozprávkového mestečka, popletové a trumberové, ktorí uveria každému nezmyslu a nechajú sa napáliť kadejakým kuliferdou. Čím viac bláhovosťou hlúpetínski susedia vykonávajú, tým viac s nimi začneme sympatizovať a nakoniec nám ich zápas so zlomyseľným osudom začne imponovať. Nie sme vlastne ich potomkami? Stačí sa rozhliadnuť, otvoriť noviny alebo si pustiť televíziu, aby sme videli, že aj my žijeme v epoche bláznivín a pochabosťou. Máme sa tým zožierať a trápiť? Radšej sa tomu úprimne zasmejme! Vziať do rúk rozprávanie Jiřího Žáčka a čítať si s deťmi múdre a vtipné príbehy, prezerať si ilustrácie Adolfa Borna a rozprávať sa o živote, to môže byť chvíľa, ktorá sa nám zapíše do pamäte.