Rovnako ako v knihe Farby minulosti predkladá Stanislav Struhar aj v ďalšom, kompozične i esteticky vyzretom diele Farby budúcnosti tri výborné prozaické práce plné prekvapujúcich zvratov a súvislostí, strhujúca melanchólia a intelektuálne individuality; nezameniteľným štýlom, v ktorom sa stráca hranica medzi prózou a poéziou, zachytáva pôsobivý portrét súčasnej Viedne.