Francúzsko malo od 19. storočia otvorenú náruč pre zahraničné prisťahovalectvo. Obyvatelia českých krajín netvorili žiadnu výnimku aj oni hojne využívali ponúkanú príležitosť. Každý migračný prúd ústiaci do francúzskych miest i vidieka predstavuje jedinečný stav pri vytváraní sociálnych vzťahov medzi imigrantmi. Je pretrvávajúcim napätím medzi potenciálom pôvodného domova, odkiaľ migranti odchádzali, a potenciálom krajiny, kam sa sťahovali a kde hľadali svoj nový domov. Fyzický presun človeka z jednej krajiny do druhej bol síce len vonkajším premiestnením niekoľkých vecných potrieb, ktoré poslúžili na prekonanie momentálnej zmeny spôsobu existencie po presídlení. Nasledovalo však ďalšie dlhodobé premiestňovanie súčastí a jednotlivín pôvodného domova, ktoré sa odohrávalo viac v mysliach ľudí a nebolo už len vecami, ktoré sa zmestili do batožiny na cestu.

O neviditeľnom presúvaní pôvodného českého domova do francúzskeho prostredia, ktoré sa vlieklo za migrantov, ao spätných väzbách na domov kdesi v českej kotline sa pokúša pojednať táto kniha. Pri hľadaní motívov a zmyslov presídlenia jednotlivcov a pri popise charakteristiky kultúry dvoch domovov dospieva práca k téze o bipolarite prirodzenej túžby človeka po slobode na jednej strane a druhej strane o nevyhnutnej miere zodpovednosti nielen za vlastný osud, ale za osudy tých, ktoré migrant nechal v onom prvom domove.

Text knihy dejovo obnáša modelovú situáciu moderného českého exulantstva, ktorú vytvoril rebel Josef Václav Frič. Zastavuje sa u individualít zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny predstavujúcej napríklad rivalitu maliara Františka Kupku a Edvarda Beneša alebo naopak blízkosť Kupku k TG Masarykovi či básnikovi JS Macharovi. Skladá rešpekt voči činom sochára Otty Gutfreunda, ktorý napriek obetavému boju za oba domovy, za český aj francúzsky, len zhodou náhod unikol trestu smrti. Venuje sa aj ďalším a ďalším desiatkam osôb, z ktorých vyberáme básnika a výtvarníka Jiřího Kolářa… (sb)