Monografia desiatich českých a slovenských autorov je venovaná problematike recepcie myšlienok Francúzskej revolúcie v českom prostredí prelomu 18. a 19. storočia.
Jednotlivé kapitoly sa zaoberajú otázkami cenzúry v Habsburskej monarchii, antirevolučnej propagandy, spochybňujúcej koncept slobody a rovnosti, sledovania cudzincov ako potenciálnych agentov či rozdielov medzi postojmi katolíkov, evanjelikov a slobodomurárov k Francúzskej revolúcii.
Okrem toho autori venujú pozornosť aj kronikárskej reflexii napoleonských vojen v českom a moravskom prostredí, rovnako ako bezprostredným zážitkom vojny civilným obyvateľstvom, pre ktoré takmer nebolo rozdielu medzi francúzskymi a rakúskymi vojskami.