Geológia médií vychádza z perspektívy materialistického a post-antropocentrického myslenia, ktoré kladie dôraz na vzťah kultúry k materiálnym skutočnostiam, ktoré ju podmieňujú. Jussi Parikka svet médií skúma ako hmotnú súčasť geologickej sféry: zaoberá sa napríklad procesmi ťažby, ktoré umožňujú ich vznik, alebo ich posmrtným životom v podobe elektroodpadu a budúcich fosílií. Popisuje environmentálny, sociálny a ekonomický kontext novomediálnej kultúry a rozbíja ilúzie o jej "čistote" a "imaterialite". Jeho kniha nie je len dôležitým príspevkom k debatám o mediálnych technológiách, novom materializme a antropocéne, ale aj sprievodcom po súčasnej umeleckej praxi, ktorá na tieto fenomény reaguje.