Giacumbert Nau. Pastier na Greine je elegická pieseň, pastiersky román zbavený idyly. Do charakteristiky jej hlavného protagonistu, osamelého, hrdého rebela, vložil Leo Tuor všeličo z vlastnej skúsenosti, lebo aj on sám strávil niekoľko rokov ako pastier kráv a oviec na alpských pastvinách, v miestach, o ktorých píše. Giacumbert miluje prírodu, počúva ju a dohaduje sa s ňou. Pozoruje ju a reflektuje. Jeho príbeh v tejto lyrizovanej próze prebleskuje iba v náznakoch. Giacumbert žije ako svišť, obklopený len bečiacim stádom, vernou fenkou Diabolou a túlavou mačkou. Trpí. Prišiel o štyri prsty ľavej ruky, prišiel o barana, prichádza o svojich blízkych - strata sa tu vyjavuje ako nevyhnutná konštanta ľudského bytia a proti tejto nevyhnutnosti bojuje Leo Tuor najslabšími a zároveň najmocnejšími prostriedkami, ktoré boli človeku dané: slovami, ktoré sa splietajú v príbehy .