Lyricko-epická báseň Had Norato (1931) je spolu s Macunaímou Mária de Andrade najvýznamnejším plodom tzv. ľudožrútskeho hnutia (movimento antropófago) brazílskeho modernizmu. To sa hlásilo k európskym avantgardám, ktoré objavili spriaznenosť moderného umenia s primitívnym umením neeurópskych prírodných národov. Spisovatelia z okruhu hnutia objavili, že koloniálna správa a potom aj umenie pestujúce európsku tradíciu potláčali a pretvárali myslenie a kultúru brazílskych Indiánov tak, aby zodpovedali predstave dobrého divocha. Proti nej modernisti stavajú divocha zlého, ktorý rituálne požiera svojich nepriateľov a silnie z ich živín. Ľudožrútske hnutie pracuje s touto predstavou a povyšuje ju na kultúrny princíp, ktorým sa brazílska kultúra sýti kultúrou európskou, ale pretvára ju celkom svojbytným spôsobom. Had Norato (33 básní, 818 veršov) vychádza z amazonského mýtu/legendy o hade Noratovi, potomkovi Indiánky s riečnym delfínom. Norato žije rovnako ako jeho sestra-dvojča na dne rieky, na rozdiel od nej má však dobré styky s pobrežnými obyvateľmi. Vo vymedzených okamihoch na seba berie ľudskú podobu, navštevuje svoju matku, chodí na zábavy a sníva o tom, že sa mu raz podarí premeniť sa na človeka úplne. Vďaka priateľstvu s jedným vojakom sa mu nakoniec skutočne podarí kúzlo zlomiť a stať sa človekom. Protagonista (lyrický subjekt básne) túži po tom, vziať si za ženu kráľovnú Luziu. Aby to dosiahol, musí uškrtiť hrozivého hada Norata, navliecť si jeho pružnú kožu a naoko prijať jeho totožnosť, aby sa mohol ľahšie pohybovať amazonským lesom, v ktorom sa stretáva s rôznymi rastlinami a zvieratami. Báseň je prestúpená alúziami na európsku aj indiánsku kultúru (púť amazonským pralesom možno napr. porovnávať s Dantovou púťou „temným lesom“. S pomocou krstného otca Pásovca prekoná všetky prekážky a odolá všetkým nástrahám lesa, takže sa mu nakoniec podarí ulúpiť svoju vyvolenú Veľkej je postrachom Amazónie.V básni sa spája etnografický záujem o domorodá etnika s primitivistickou estetikou a ponorom do predlogického myslenia.Protagonistova „pružná koža“ je súčasne pružnou kožou básnickej formy, ktorá sa premieňa podľa zachytávaných aspektov amazonského lesa. do seba regionalizmy aj folklórne, rozprávkové výrazy.