Druhý zväzok edície písomností z rokov 1526-1547, ktoré sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Třeboni v zbierke Historica Třeboň, v zásade pokrýva quinquennium začínajúci rokom 1536 a končiaci rokom 1540; v záverečných partiách sa stretneme s ojedinelými chronologickými presahmi za prah piateho decennia 16. veku. Rovnako ako prvý diel, v ktorom boli (po podrobnom predstavení celého projektu) vydané dokumenty z rokov 1526-1535, sprístupňuje táto práca materiál, ktorý prispieva k poznaniu široko chápaných politických dejín príslušného obdobia a doteraz nebol zodpovedajúcim spôsobom editovaný.
Ako súčasť zastrešujúceho dlhodobého vydavateľského projektu Documenta res gestas Bohemicas saeculorum XVI.-XVIII . illustrantia – Pramene k českým dejinám 16.-18. storočia je predložená edícia celkovo tretím z doteraz publikovaných zväzkov jeho radu A - Vita publica, ktorá sa sústredí na písomnosti dokumentujúce "verejný život" spoločnosti rane novovekých českých krajín, teda na pramene právnych, politických, náboženských, ako aj hospodárskych a sociálnych dejín.
Zbierka Historica Třeboň, ktorej genéza, materiálový záber, význam pre historiografiu i doterajšie bádateľské využitie boli - s odkazmi na staršie editorské počiny a ďalšiu relevantnú literatúru - predstavené v úvode k prvému zväzku našej edície, sa teší bádateľskému záujmu aj naďalej. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto súboru, ktorému bol v roku 2000 priznaný štatút Národnej kultúrnej pamiatky (a ktorý preto tiež podlieha osobitnému ochrannému režimu), pristúpil Štátny oblastný archív v Třeboni k jeho digitalizácii a elektronickému sprístupneniu v rámci svojho Digitálneho archívu.
V čase finálnych predtlačových úprav prítomnej práce dospela digitalizácia Historik, postupujúca - v súlade s usporiadaním samotnej zbierky - v zásade podľa chronologického sledu archiválií, k roku 1513: posledný zo sprístupnených dokumentov je datovaný 13. júla 1513. Vítaná iniciatíva třeboňského archivu obzvlášť naliehavý) rozpor medzi nevyhnutnou ochranou písomností na jednej strane a požiadavkami bádateľov na ich dostupnosť na strane druhej.
Nie je však potrebné pripomínať, že hoci takáto forma publikovania písomných prameňov značne rozširuje možnosti ich systematického štúdia a skvele dopĺňa "klasickú" vydavateľskú prácu, sama o sebe rozhodne nemôže suplovať kritickú edíciu. Tá totiž ako svojbytný „žáner“ predovšetkým zásadne uľahčuje komplexné obsahové vyťaženie archívneho materiálu širokému okruhu historikov.