Táto pútavo napísaná kniha je jednak objavnou biografiou mladého Hitlera, zachytávajúcej jeho detstvo a mladosť až do roku 1913, kedy Rakúsko opustil, predovšetkým však hlbokou kultúrno-politickou sondou do života Viedne na začiatku storočia, kedy sa tu budúci diktátor márne pokúšal uchytiť a presadiť. nie je to kultúrna metropola Freudova, Mahlerova alebo Klimtova, ale Viedeň "bezvýznamných ľudí", nezamestnaných, ktorí živoria v azylových domoch, českých prisťahovalcov, haličských Židov, ale aj silnejúceho nacionalizmu a antisemitizmu. Hamannová sa detailne zaoberá obskurnými spismi rasových teoretikov a pôsobením viedenských nacionalistických politikov, ktorí mali na Hitlerov neskorší vývoj určujúci vplyv. Pozornosť venuje tiež vtedajšej tlači, nie však známym intelektuálnym listom, ale schöneriánskej, nemeckoradikálnej a kresťanskosociálnej tlači, pričom upozorňuje na ich spôsob vyjadrovania a na súvislosti s neskoršou Hitlerovou politickou rétorikou. Obsiahle kapitoly venuje napríklad sociálnu situáciu vo Viedni, potkám vo viedenskom parlamente a dvom najväčším viedenským menšinám: Židom a Čechom. Kapitola o Českoch vo Viedni prináša okrem iného podrobnosti o prisťahovaleckej vlne okolo roku 1900, sporoch okolo „Komenskej školy“ a rozbor Hitlerových výrokov o Českoch.