Publikácia predstavuje prvé syntetické spracovanie dejín hlaholského písomníctva, ktoré vznikalo v druhej polovici 14. a na začiatku 15. storočia v pražskom kláštore Na Slovanoch, známom neskôr pod označením Emauzy. Po obsahovej stránke sa práca venuje hlaholským textom v cirkevnej slovančine a starej češtine. Rozsiahla štúdia zhŕňa chorvátske zdroje emauzského hlaholského písomníctva za Luxemburgovcov, najmä za vlády Karola IV. Hlavným cieľom práce je filologická analýza doteraz zanedbávaným hlaholským prameňom v cirkevnej slovančine, ktoré bezprostredne súvisia s literárnou činnosťou pražských Emauz (breviáre, misály a ďalšie liturgické pamiatky). Pozornosť je ďalej venovaná staročeským prameňom v hlaholici a znalostiam hlaholského písma v Čechách 14. a 15. storočia mimo kláštor Na Slovanoch. Prestavené budú aj ďalšie kultúrne kontakty českých a chorvátskych krajín daného obdobia (šírenie kultu českých svätcov v Chorvátsku, zdroje emauzského hlaholizmu, chorvátske preklady náboženskej literatúry podľa českých predlôh).