Ústrednou témou Šafárikových textov je situácia človeka a umenia vo svete vedy a techniky. Vybrané eseje, prednášky a štúdie boli napísané v 60. a 70. rokoch. Mysliteľ a básnik, ojedinelé myšlienkové kvality a hĺbky. Doposiaľ neobjavený autor priečiaci sa zaradenia do akéhokoľvek systému povyšujúceho myslenie na svojbytnú kategóriu mimo akýkoľvek filozofický systém. Svojou originalitou básnickou stavbou textu a zároveň ne-známosťou a ne-uchopiteľnosťou sa ponúka porovnanie napríklad s Ladislavom Klímom či Jakubom Demlom nie však s filozofmi školských škamien, ktorí ho až doteraz neboli schopní ani reflektovať.