Hranica pravdy stojí na pomedzí medzi históriou a fikciou. Autor v nej pojednáva o dramatickom Husovom procese v Kostnici v rokoch 1414-1415. Jej spísanie bolo podmienené dobovou spoločenskou situáciou, kedy na svoje hranice pravdy dobrovoľne vstúpili študenti Ján Palach a Ján Zajac, ktoré v apríli toho istého roku nasledoval jihlavský nástrojár Evžen Plocek. Šmahel svoju primárne historickú štúdiu, založenú na dobových prameňoch, ktorá z Husovho zápasu robí príbeh plný zvratov, osobného nepriateľstva i boja za pravdu, zároveň ponímal ako mentonto pre súčasníkov, ako poučenie z minulosti pre prítomnosť a budúcnosť. Hranica pravdy je písaná formou akejsi reportáže, v ktorej Ján Hus vystupuje ako hrdina, ktorý nepodľahol tlakom kostníckych otcov a ktorý svoju pravdu hájil na kacírskej hranici. Knihu sprevádzajú Husove listy z Kostnice v úprave Bohumil Ryby (1900-1980).

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.