Hlavnou tézou publikácie Martina Fárka je tvrdenie, že hoci orientalistické či religionistické skúmanie zdanlivo predkladá neskreslené, ba objektívne interpretácie indických tradícií, v skutočnosti ide o pokrivené obrazy odkazujúce predovšetkým k vlastnej európskej kultúre bádateľov. Konceptualizácia náboženstva je v Európe kľúčovou témou diskusií už po celé stáročia a najmä touto optikou je doteraz India nahliadaná. Teoretickým rámcom analýz náboženstva však zostávajú implicitné východiská kresťanského myslenia. Pri dôkladnom skúmaní sa ukazuje, nakoľko sú orientalistika i ďalšie humanitné odbory stále ešte ovplyvnené pôvodne teologickým rámcom. Autor pri svojej analýze nadväzuje na aktuálne medzinárodné diskusie a práce renomovaných bádateľov, predovšetkým na výskumný program SN Bálagangádhary. Fárkova štúdia prináša výsledky originálneho výskumu niekoľkých kľúčových tém: problémov s interpretáciou indických tradícií ako náboženských, ktoré dali vzniknúť tzv. hinduizmu, budhizmu a ďalším. Pozoruhodnou témou je ďalej európske zaobchádzanie s indickou minulosťou, ktoré sa odráža v neukončených debatách o tom, či Indovia pôvodne mali alebo nemali historické vedomie.
Autor prináša aj nové podnety z akutálnej medzinárodnej diskusie teórie o príchode Árjov do Indie. Venuje sa tiež sporným interpretáciám diela významného reformátora Rámmohana Raja. Práca je podnetnou a nepochybne provokatívnou štúdiou pre indológov, religionistov, teológov, historikov, ale aj pre antropológov a záujemcov o dejiny myslenia.