Esej z roku 1995, v ktorej autor rekapituluje nielen šesť rokov svojho pobytu v Indii v úlohe mexického veľvyslanca (1962-1968), ale aj zážitky a stretávania sa s indickou kultúrou pri niekoľkých cestách pred vykonávaním tejto funkcie aj po jej ukončení. Pobyty v Indii zanechali v Octaviu Pazovi hlboké stopy a ovplyvnili nielen jeho básnickú tvorbu, ale aj nazeranie na kultúru, umenie, politiku a filozofiu. Svoje osobné zážitky človeka patriaceho do západného kultúrneho okruhu pri stretávaní s touto východnou kultúrou spracoval v knihe Indické odlesky, v jednom z posledných diel, ktoré napísal. Esej nielen rozširuje naše znalosti o tak odlišnej realite, ako je tá indická v porovnaní s tou západnou, ale núti nás tiež nazerať na plodné rozpory (niekedy aj súlad) medzi naším videním sveta a tým orientálnym, núti čitateľov hľadať analógie na jednej strane, na strane druhej kontrasty. Octavio Paz v texte na mnohých miestach porovnáva mexickú a indickú spoločnosť, upozorňuje na to, čo je obom kultúram spoločného av čom sa líši. Čítanie eseje narúša naše rutinné zmýšľanie o svete a nebol by to Octavio Paz, keby v knihe neviedol dialóg s nami samými ako ľudskými bytosťami.