Kniha venovaná otázkam filozofie matematiky prináša radikálne nový pohľad na vzťah našich teórií a skutočnosti okolo nás. Snaží sa ukázať, že náš vzťah k skutočnosti nie je priamy, ale je zásadným spôsobom sprostredkovaný instrumentmi, ktoré pri našom vzťahovaní sa k skutočnosti používame. Okrem vedeckých nástrojov autor zdôrazňuje predovšetkým význam symbolických instrumentov, ako sú čísla, algebrické vzorce alebo geometrické obrázky. Symbolické nástroje, podobne ako vedecké instrumenty, odkrývajú a stabilizujú rôzne aspekty skutočnosti a tím mení obraz skutočnosti a naše miesto v nej. Kvôli kľúčovej úlohe inštrumentov v našom vzťahovaní sa ku skutočnosti autor svoju pozíciu nazýva inštrumentálnym realizmom. Z pozície instrumentálneho realizmu argumentuje proti hlavným pozíciám vo filozofii matematiky, ako sú logicizmus, platonizmus, intuicionizmus a konštruktivizmus. V istom zmysle je instrumentálny realizmus príbuzný s filozofiou pozdného Wittgensteina a možno tvrdiť, že sa snaží do filozofie vedy a matematiky preniesť vhľady, ktorými Wittgenstein obohatil filozofiu jazyka.