Kniha sa zaoberá internáciou biskupov rímskokatolíckej cirkvi Jozefa Hloucha a Karla Skoupého v čase komunistického režimu v Československu, v rokoch 1949–1968. Predstavuje snahy po februárovej komunistickej vlády o premenu rímskokatolíckej cirkvi na národnú cirkev, podriadenú štátu, a neúspešné vyjednávanie zástupcov vlády s biskupmi. Hlavná časť knihy sa zaoberá internáciou biskupov na príklade českobudějovického biskupa Jozefa Hloucha a brnenského biskupa Karla Skoupého. Obaja biskupi boli najskôr zadržiavaní vo svojich rezidenciách a neskôr odvezení mimo diecézy a niekoľko rokov internovaní v utajovaných objektoch pod dohľadom Štátnej bezpečnosti. Hlavnými zdrojmi sú archívne materiály a svedectvá pamätníkov. Na ich základe opisuje bežný život biskupov v internácii a jej organizácii. Výsledok je systematické a faktografické spracovanie internácie biskupov, jedného z mnohých zločinov komunistického režimu v rámci prenasledovania rímskokatolíckej cirkvi v Československu.