Koncentračný tábor Mellern slúži ako odkladisko väzňov – prevažne Židov, ktorí v dôsledku telesnej slabosti už nie sú schopní práce. V neľudských podmienkach, špine ao hlade, navyše pod kuratelou bezcitných fašistických katanov tu na sklonku vojny „prežíva“ dvanásť „veteránov“, obklopených radom novo prichádzajúcich zbedačených kostlivcov. Takmer všetci už stratili svoju osobnosť, minulosť a individuálne ľudské rysy, ich ponížené ľudstvo sa obmedzuje len na základné živočíšne potreby. Stali sa iba väzenskými číslami s koncentráčnickými mimikrami. Napriek tomu sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí si dokázali zachovať svoje „ja“…