Ivo Vodseďálek (1931-2017) patril k významným autorom neoficiálnej literárnej scény po roku 1948. Počas komunistického režimu existovalo jeho dielo výhradne v samizdate; vychádzať tlačou začalo až po roku 1989; v tom čase sa Ivo Vodseďálek rovnako stal známym ako výtvarník av roku 2000 svojou knihou Felixír života získal uznanie tiež ako pozoruhodný esejista. Zväzok Diela teraz prináša Vodseďálkovu básnickú tvorbu z rokov 1949-1998 prvýkrát v úplnosti.
Dielo Ivo Vodseďálka možno bez preháňania označiť za jeden z neobjavených pokladov modernej českej literatúry, teda v tom zmysle, že širším čitateľským vrstvám je autor takmer neznámy - v literárnej obci sa však Vodseďálkovo dielo tešilo a teší až kultovému postaveniu. Medzi jeho priateľov a obdivovateľov patrili takí velikáni českej kultúry ako Bohumil Hrabal, Vladimír Boudník alebo Egon Bondy, jeho odkazom sa dlhodobo zaoberá literárny časopis Revolver Revue i mnoho literárnych historikov a kritikov. Súborné vydanie Vodseďálkovho básnického diela, ktorého editorom je popredný znalec a kronikár českého undergroundu Martin Machovec, je tak akousi pomyselnou splátkou dlhoročného a citeľného literárneho dlhu."
Ako konštatuje kritik Marek Vajchr, "Ivo Vodseďálek dokázal (…) rafinovane ,naivistickou' štylizáciou evokovať nejeden unikavo znepokojujúci stav duše, pre ktorý nielen čeština, ale možno žiadny z jazykov na svete nemá v slovníkoch dostatočne priliehavé meno."

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.