Najslávnejšia kniha Martina Bubera, Ja a Ty z roku 1923, je jedinečným príspevkom k filozofii dialógu. Buber tu rozlišuje dve základné nastavenia, ktoré charakterizuje výrazy „Ja–Ty“ a „Ja–Ono“. Zatiaľ čo v postoji „Ja-Ono“ vytvára človek skúsenosti, kategorizuje, čo je od neho oddelené, a zaobchádza s tým ako s vecou, v postoji „Ja–Ty“ sa celkom zúčastňuje vzťahu, v ktorom jeden druhého premieňa. Za odcudzením a nenaplnením v modernej spoločnosti stojí to, že spôsob „Ja-Ty“ je zanedbávaný. Len vo vzťahu „Ja–Ty“ sa môže plne rozvinúť jedincovo Ja a každý vzťah „Ja–Ty“ je v konečnom dôsledku vzťahom k Bohu, ktorý je večným Ty. Prekladaná Buberova kniha, ktorá je vlastne zbierkou kratších či dlhších aforizmov, je majstrovským vyjadrením skutočností, ktoré sú len ťažko postihnuteľné, aj keď sú neoddeliteľnou súčasťou sveta ľudských vzťahov. Dielo v češtine vychádza prvýkrát vo finálnej podobe, ktorú autor publikoval vo svojich Sebraných spisoch z roku 1962.