Unikátna česko-poľská dvojica spoluautorov prichádza s projektom v českom kontexte tiež unikátnym: prinajmenšom v období po roku 1989 sa doposiaľ neobjavila syntetická práca mapujúca dejiny poľskej literatúry od konca 2. svetovej vojny. Táto kniha objasňuje a interpretuje vývoj literatúry našich severných susedov v rokoch 1945-1969. Skúmané obdobie je v publikácii rozdelené do štyroch etáp. V každej z nich autori pomenovávajú prevažujúce názorové prúdy, tematiku a žánre, analyzujú a interpretujú hlavné diela výrazných osobností poézie a prózy v poľskej „vlasti“ aj v exile. Pozornosť je venovaná aj inštitúciám umožňujúcim plnohodnotný rozvoj „literárnej kultúry“, ako sú časopisy a vydavateľstvá, ich koncepcie a názorové spektrum nimi prezentované. Ponúkajúca sa možnosť porovnať dobové ilúzie, „straty a nálezy“, úspechy i prehry poľskej s českými je zaujímavou výzvou nielen pre slovenských polonistov či študentov polonistiky alebo bohemistiky, ale aj pre ktoréhokoľvek hlbšieho záujemcu o to, čo autori označujú pojmom literárna kultúra.