Výročie sedemsto rokov od nastúpenia Luxemburgovcov na český trón sa nedávno stalo príležitosťou na mnohé pripomienky tejto druhej vládnucej dynastie našich dejín. Ďalším príspevkom je nový životopis prvého Luxemburgu na českom tróne.

Kráľ Ján Luxemburský sa v slovenských dejinách neteší zvláštnej priazni. Stále sa traduje presvedčenie, že sa k Českému kráľovstvu správal ako cudzinec, že nebol dobrým manželom ani milujúcim otcom. Lenka Bobková, profesorka českých dejín na Karlovej univerzite v Prahe, sa pokúša o vyvážené hodnotenie osoby a vlády Jána Luxemburského, svetlých aj tienistých stránok tohto významného českého panovníka. Ján priniesol do českého prostredia aj politického myslenia niekoľko nových momentov. Súčasné panovanie nad Českým kráľovstvom a luxemburským grófstvom pre neho znamenalo dôležitý potenciál, ktorý mu dovolil rozvinúť ako politickú aktivitu v ríši smerujúcu k získaniu rímskeho trónu pre Luxemburgu, tak zároveň udržiavať intenzívne väzby k francúzskej kráľovskej rodine a parížskemu dvoru. Janova západná kultúrna orientácia postupne prenikala aj do českej spoločnosti a významne ju ovplyvnila. Podstatné zväčšenie územia Českého kráľovstva (o Chebsko, Hornej Lužici a Sliezsko) predstavovalo Jánov trvalý odkaz do budúcnosti, s ktorým sa naše dejepisectvo doposiaľ úplne nevyrovnalo. Stranou nezostane ani Jánov osobný život, jeho dvor a kultúrne záujmy.