Jaroslav Krejčí (1892–1956) – ústavný právnik, sudca, politik, ale tiež manžel, otec a spoločenský muž, ktorého život bol osudovo spojený s ťažkým obdobím nemeckej okupácie. Pôvodne teoreticky zameraný Krejčí sa zaujímal o politiku a už ako študent patril k Masarykovým podporovateľom. Dal sa do služieb Československej republiky, najprv v moravskej krajinskej správe as nástupom moravského krajinského prezidenta Jána Černého do funkcie predsedu vlády prešiel do Prahy. Tu pôsobil v predsedníctve vlády a ako tajomník Ústavného súdu. V roku 1938 sa stáva predsedom Ústavného súdu a ministrom spravodlivosti vo vláde Rudolfa Barana. Ministrom zostáva aj vo vláde Aloisa Eliáša. Po jeho zatknutí sa ujíma riadenie vlády av januári 1942 je menovaný za predsedu protektorátnej vlády. Po vojne bol Jaroslav Krejčí za spoluprácu s Nemcami odsúdený na 25 rokov väzenia. Zomrel v roku 1956 vo výkone trestu. Autor pomocou dobových záznamov a výpovedí zostavuje obraz ambiciózneho profesionála, ktorý sa na politickom výslní ocitol v čase, keď žiadne rozhodnutie nebolo ľahké a každý deň mohol byť posledným.