Jaroslav Novobilský (1903-1942) bol učiteľom na meštianskych školách v Melči (pri Opave) av Pňoviciach (pri Olomouci).
V Melči, s prevažne nemeckým obyvateľstvom, ako riaditeľ školy vybudoval novú školskú budovu pre slovenských žiakov a súčasne intenzívne pracoval ako osvetový pracovník prebúdzajúci zanikajúce češstvo v miestnom sudetskom obyvateľstve.
Nástupom Hitlera v susednom Nemecku k moci a po Mníchovskom diktáte sa vzťahy Nemcov a Čechov vyostrili natoľko, že J. Novobilský s rodinou, pred hrozbou skazy, musel utiecť do Protektorátu Čiech a Moravy. Ako riaditeľ meštianskej školy v Pňoviciach pri Olomouci ďalej pokračoval vo svojej intenzívnej pedagogickej a osvetovej práci.
Na začiatku druhej svetovej vojny vstúpil ako župný veliteľ národnooslobodzovacieho hnutia do boja proti nacizmu.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi bol vyzradený, zatknutý gestapom, väznený v Olomouci, odsúdený na smrť v Brne a zavraždený v koncentračnom tábore Mauthausen 7. 5. 1942.
J. Novobilský je príkladom človeka, ktorý svoje ideály slobody a humanizmu nezradil a svojou krvou prispel k porážke nacistických plánov na zotročenie Európy a sveta.