Preslávený brazílsky spisovateľ Paulo Coelho vyznáva jedno krédo: hovoriť o tom, čo ho znepokojuje, nie o tom, čo chcú ľudia počuť. Autor sa vo svojom románe inšpiroval príbehom mladej Brazílky. Vidiecke dievča podpíše v Rio de Janeiro s európskym podnikateľom zmluvu, ktorá jej má zaistiť kariéru tanečnice, keď však pozná skutočné podmienky práce v ženevskom podniku, dá prednosť slobodnejšiemu životu prostitútky. Tak predčasne vyzrieva a vzďaľuje sa ideálom mladosti, miesto snov má cieľ: našetriť peniaze na kúpu statku v Brazílii. Je sklamaná citovými aj sexuálnymi "vzormi" a predstava harmonického telesného i duševného splynutia dvoch ľudí jej pripadá úplne utopická. Akonáhle však symbolicky vkročí na starobylú pútnickú Svätojakubskú cestu, ktorá Ženevou prechádza, razom sa jej telo i duša začínajú pôsobením lásky opäť stretávať.
Coelhov román Jedenásť minút nie je konvenčným rozprávaním o láske a sexe, ale odvážnym a veľmi potrebným varovaním pred tým, čo autor nazýva falošnými modelmi sexu.