Vo svojej poslednej veľkej práci Jedinec a spoločnosť stredovekého Západu, ktorá bola pôvodne napísaná pre edičný rad Utváranie Európy, sa pokúsil odpovedať na otázku, či už v stredoveku došlo k zrodeniu indivídua. Prostredníctvom najrôznejších typov prameňov (severské ságy, autobiografia, portréty) spochybňuje staršie predstavy, podľa ktorých sa individualita rodí až s nástupom renesancie a humanistického myslenia. Podľa jeho zistení sa naopak so zreteľnými prejavmi individualizmu stretávame už v stredoveku, ktorého spoločnosť nežila iba korporatívnym spôsobom života, ale v mnohých ohľadoch kládla dôraz na individuálne odlišnosti. Vo svojich úvahách popiera koncept, že by stredovek nepoznal pojem autora a že by stredovekí tvorcovia dávali jednoznačne prednosť anonymite. Na mnohých príkladoch potom ukazuje, že stredoveký zmysel pre uchovanie pamäte ako hodnotovo pozitívnej kategórie individualitu podporoval a pokúšal sa ju všestranne rozvíjať.

Aron J. Gurevič (1924-2006) patril k popredným znalcom stredovekej Európy. Väčšinu svojho vedeckého života strávil na moskovskej Akadémii vied ZSSR. Od roku 1993 bol vedúcim Ústavu svetových dejín na Moskovskej štátnej univerzite. Vo svojich prístupoch bol výrazne ovplyvnený francúzskou školou Annales. Ako jeden z mála východoeurópskych medievistov vo svojich výskumoch interpretoval severské ságy ako pramene stredovekej kultúry a myslenia a sprostredkoval svoje originálne interpretácie západnej historiografii. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patria všeobecne pojaté Kategórie stredovekej kultúry (1972), na ľudovú zbožnosť a kultúru zamerané Problémy stredovekej národnej kultúry (1981) a Kultúra a spoločnosť stredovekej Európy očami súčasníkov. Exempla 13. storočia (1989). Gurevič je zároveň autorom memoárov Historikovej histórie (2004), v ktorých zachytáva život humanitného vedca v sovietskom Rusku.

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.