Najlepšie knihy sú také, ktoré ich autor napíše s nasadením, energiou, porozumením a obdivom k objektu svojho písania. To je prípad Heleny Musilovej, ktorá v publikácii o Jiřím Valochovi splnila toto zadanie vrchovatou mierou. Jiří Valoch (1946) hral, a svojím spôsobom stále hrá, na umeleckej scéne strednej a východnej Európy od polovice 60. rokov, teda od začiatku všetkých svojich aktivít, kľúčovú úlohu.
Popri svojej vlastnej výtvarnej tvorbe pripravil stovky výstav, napísal desiatky odborných textov o najaktuálnejších výtvarných postupoch a uvažovaniach odkazujúcich ku konceptuálnemu umeniu alebo k dielam pracujúcim s jazykom geometrie. Napomáhal, v čase, keď informácie obzvlášť medzi Východom a Západom boli obmedzené, spájanie umelcov nielen strednej Európy, ale doslova celého sveta.
Táto publikácia vydáva správu o jeho širokom rozkročení a rozsiahlych aktivitách na tomto poli umenia vôbec po prvýkrát. Nikto ešte nepreskúmal v takej miere archívne pramene, osobné archívy kolegov i priateľov, nehovoril s toľkými pamätníkmi a nezmapoval ohromujúce množstvo akcií, kontaktov, listov, diel a pamiatok na ne, ako sa to podarilo autorke. V neposlednom rade hovorila Helena Musilová aj so samotným tvorcom as autormi, s ktorými spolupracoval. Nevyhýbala sa ani odbornej literatúre venovanej strednej a východnej Európe.
Jej cieľom bolo zmapovať jednotlivé dôležité akcie a spôsob, akým vznikla Valochova obsiahla zbierka, ale tiež popísať mechanizmy fungovania spoločenských štruktúr, ktoré určovali a determinovali výtvarný život a umeleckú scénu v období normalizácie.
Roky 1965 a 1980 boli zvolené medzníky medzi Valochovými prvými verejnými aktivitami spojenými s výtvarnou scénou a výstavou Súčasná česká kresba, ktorú usporiadal v roku 1980 v Dome pánov z Kunštátu a ktorá znamenala výrazný zlom v jeho činnosti.
Publikácia vyšla pôvodne anglicky, teraz v rozšírenom českom vydaní. Bohato ilustrované a dokumentované.